|
Pismo pana Mihala Hornyka kotre poslal do redakci> "Ruske Slovo" Vaš »NO COMMENT«, objaveni u »Ruskim Slove« 14.12.200l., zaš ljem zaslužuje i hljeda komentar, ked už vijava pana Vasilja Turoka nje prenješena u calosci, a trebalo že bi še vidzelo šicko co povedzene z nahodi otrimovanja VI Švetovoho kongresu Rusinoh – zaslužel toto pan Turok, poterašnji predsidatelj Švetovoho kongresu Rusinoh i nahoda u htorej to povedzene, zasluželi i prjašovski novini »Rusin« na htorih še povolujece, jak i čitatelje »Ruskoho Slova«. U »Ruskim Slove«, naj podsetim čitateljoh, zoz odvitu Pana Vasilja Turoka na pitanje co očekuje od Kongresu Rusinoh navedzeni sljidujušči slova: «Budzeme bešedovac i o sučasnih problemoh u narodnosnim živoce Rusinoh u Juhoslaviji, dze posle zmeni Miloševičovej vlasci počali atakovac Ukrajinci, abo proukrajinski moci, co pošljidok skoro dzešecročnej permanentnej vojni na Balkanje, kotra u suščnosci bula vojna medzi narodami. Alje to i pošljidok toho že še dzepojeni rusinski lidere, napriklad Natalija Dudaš dali do službi Miloševičovoho režimu kotri teraz spadnul«. Za rozliku od »Ruskoho Slova«, na anglijskim BBC povolujuci še na češke agenstvo ČTK prenješeni dva vistki zoz htorih čitatelje bez dajakoho komentaru dobivaju polnu sliku o roboti VI Švetovoho kongresu Rusinoh, a zoz vijavi pana Vasilja Turoka navedli slova htori ukazali na osnovni namahanja kongresu : »Okrem toho že vibere novu Švetovu radu Rusinoh, cilj tej shadzki – očuvac zajednjictvo, zmocnjic čuvstvo jedinstva joho členoh i potrimac ih u vitvorjovanju vlasnoho identitetu u šickih žemoh dze žiju«. U vistki BBC-ČTK toto nahlašene i zoz konstatovanjom že »Rusini mocno hljedaju buc pripoznatim jak nacionalnosc u Ukrajini«. Na totu informaciju BBC-ČTK (originalni anglijski tekst posilam vam po pošti) naspravdi nje treba njijaki komentar. Ked bi to bulo tak jak vihodzi zoz toho co u »Ruskim Slove« prenješene, vec njijaki problemi za nas: Raz vojna okončena, Miloševič i toti co še dali do joho službi spadli zoz vlasci i zišli zoz političnej sceni, otvorela nam še draha do mirnoho životu, njihto na nas vecej nje budze atakovac... A vono nje tak, mi tu šicki zname, hto sce znac, toto co pan Vasilj Turok nje muši znac, daljeko zme jedni od druhih, anji mi nje zname šicki joho brigi, a trebalo bi bo zme jedno iste - mi tu šicki zname že »atakovanje«, ja bi skorej poved »svojatanje« - anji nje počalo, anji še nje zakončelo zoz Miloševičom, ta nje točne anji tverdzenje že to »pošljidok skoro dzešecročnej vojni na Balkanje«, hoč jaka vona bula, išče menjej toho že še »dzepojedni rusinski lidere dali do službi Miloševičovoho režimu kotri teraz spadnul«. Počalo toto svojatanje skorej jak tu bulo Miloševiča i njema njijakej vjazi zoz tim co se tu u našim kraju zbuvalo, najmenjej z »Dudašovu i druhima htori mu služeli«, dzepojedni po 9. oktober 2000. roku, kedi otkazali poslušnosc i stali demokratami. Počatok i korenji šickomu tomu treba hljedac u prešlosci, vonka z našej ruskej zajednjici i deržavi Juhoslaviji – bula vona »Miloševičova« ljebo inšaka. Generacija mojoho oca, narodzeni pod carom Franjom, žil pod kraljom Aleksandrom, Horti Miklošom i Titom zoz tim še nošela, nošela še zoz tim i moja generacija pod Titom i pod Miloševičom, obterhovana zoz tim i mlada generacija htora stupela do životu i do vlasci posle odhodu Miloševiča. A bome i u šickih tih generacijoh bulo tih co »služeli režimu« i prehlašovali še »liderami« na dobre i na zle narodu. Ta či i nješka nje tak!? Prave zme mali nahodu prečitac u »Ruskim Slove« že i mi už dobili novoho lidera, na mnohaja ljita... Fakt ljem, co nje čežko dokazac, že pod čas Miloševiča toto »atakovanje« doscihlo objsahi jaki njigda nje malo u prešlosci, dzekujuci pasivnomu trimanju ked už i nje potrimovki deržavnih - republičnih i pokrajinskih vlascoh, htori, očihljadno, mali dajaki svojo interesi o htorih tu nje mesto bešedovac. II Panovi Vasiljovi Turokovi i u tej nahodi ostavame dlužni viražic počitovanje i pripoznanje za joho doprinošenje otkrivanju i širenju istorijnej pravdi i nješkajšej realnosci Rusnacoh, Rusinoh, naj povem znova hoč dze voni žili i hoč jak še volali. Co še nas dotika, mi sebe samim mušime pripoznac že bi nam trebalo vecej provadzic šicko co še odnoši na život i obstavini Rusnacoh, Rusinoh u švece, nasampredz tih u Ukrajini, bo ih tam najvecej. Opitac im še jak voni tam žiju, či še mohli na popisu žiteljstva otrimanim 15-19. decembra 2001. vijašnjic jak Rusini, či maju školi, novini, knjižki, radio, televiziju na svojej bešedi, hoč jak še vona volala!? Mušime i našim širom šveta, nasampredz tim u Ukrajini pomohnuc naj vecej provadza šicko co še tu z nami zbuva. Na koncu, ostava nam z počitovanjom zamodljic vlasci nješkajšej Ukrajini, ked im stalo do nas do čoho treba veric, naj nas primu do svojoho domu takih jaki zme i ohabja naj sami medzi sobu i z narodom zoz htorim vjedno žijeme dva i pol viki na miru i u zlahodi rišavame svojo problemi. Nam to budze najvekša pomoc, a Ukrajina na tot sposob može ljem zmocnjic dovirije i počitovanje htore šicki tu jakih nas jest čuvstvujeme gu veljkomu Ukrajinskomu narodu. Tedi, ljem tedi hodni zme bešedovac i hljedac u sebe toto co nas pribljužuje i pravi »jednim istim«, a nje toto co nas rozdzeljuje i viklada njedoviriju štredku u htorim žijeme i mame žic dok nas tu jest takih ljebo inšakih. Hej, naj nje zabudzem povesc i nam tu predstoji popis žiteljstva. U naših formularoh za popisovanje budze mesto upisac še i jak »Rusnak«, a budze mesto upisac še i jak »Ukrajinjec«, ta njijaki nje problem, hto še jakim trima - naj še tak upiše. Hoč tam dze mesto upisac »macerinski jazik« - upisal »Ruski (Rusinski)«. I mir medzi nami. Ked dakomu stanoviska u tim tekstu nje budu po smaku, modljim naj še rozpravja, pobiva, dokazuje i vadzi zoz faktami, a nje zomnu i z mojom ocom. Ked dakomu toto co tu povedzene nje dosc, naj vihljeduje sam, naj nje sceka od realnosci i nje zavodzi narod na šljepu drahu. U nješkajšim švece politiki i informatiki – zna še šicko, nje zna ljem tot hto nje sce znac. Od takoho horši ljem tot hto zna, a pravdu nje šme povesc. Našim mladim htori znaju anglijski i »špartaju« po Internetu, ked scu porozumic dze korenji šickim našim zvadom i dzeljenjom, tu daljej u tekstu naznačujem daskeljo veb-sajti od htorih treba počac. »Ruskomu Slovu« šljebodni som predložic naj za čitateljoh htori nje znaju anglijski, na každe tverdzenje že zme »jedno iste« objavi integralni tekst holjem jednoho od dokumentoh htori tu spominam i posilam po pošti. Budu ljudze sami čitac i rozdumovac, podučovanje i komentari im nje budu potrebni.
III
Predkladam, za počatok otvoric toti veb-sajti: pod jeden: http://www.lemko.org/rusyn/proclamation.html Tam tekst Proklamaciji Rusinskoho žiteljstva Podparkaptskej Ukrajini od jula 1991., objavenej u časoh ked še Ukrajinska SSR vidzeljela zoz rozpadajucoho Sovjetskoho Sojuzu i prehlašela njezavisnosc. Poručeli Zakarpatski Rusini švetu že voni časc jednoho z najstarših slavjanskih narodoh, podzeljeni zoz hranjicami vecej deržavoh, u Ukrajini ih jest kolo 750.000, hljedali od šljebodnej, demokratskej Ukrajini naj ih pripozna jak nacionalnu menšinu, naj im da avtonomiju i pravo rozvivac svoju kulturu, običaji, viru, ekonomiju (posilam vam po pošti tekst tej Proklamaciji na anglijskim, jak i druhih dokumentoh htori tu spominam ). pod dva: http://www.carpatho-rusyn.org/cong/2.htm Tam prečitaju že predstavitelje Rusinoh-Rusnacoh na svojim IV Švetovim kongresu otrimanim u Budimpešti 1997. roku hljedali od šickih deržavoh dze žiju, ta i od Ukrajini pripoznanje statusa nacionalnej menšini i prava spram Evropskih standardoh. -pod tri: http://www.carpatho-rusyn.org/tc.htm Tam tekst »Rekomendaciji« Ukrajinskim vlascom od Evropskoho centru za menšinski pitanja (ECMI), čijo šedzisko u Flensburgu, Njemecka, vihlasanej na shadzki o »Medzietničnih odnošenjoh u Transkarpatskej Ukrajini«, otrimanej u Užhorodu i Mukačove u septembru 1998. U tej »Rekomendaciji« od Ukrajinskih vlascoh še hljeda pripoznac Rusinoh u Ukrajini jak nacionalnu menšinu, »promptno« ratifikovac evropsku Konvenciju o ohrani menšinoh i Povelju Sovita Evropi o regionalnih i menšinskih jazikoh i takoj u podpolnosci ih vipoljnjovac. Priložene gu »Rekomendaciji« i povolanje – žaloba Zakarpatskih Rusinoh htorim nje pripoznate pravo žic po svojomu, podpisana od profesora Ivana Turjanici, o.Dimitrija Sidora, predsidatelja Transkarpatskoho družtva Kirila i Metodija, dr Nikolaja Makara, predsidatelja Duhnovičovoho Transkarpatskoho družtva i dr. -pod štiri: www.legacyrus.com Tam informaciji o V Švetovim kongresu Rusinoh otrimanim u Užhorodu u junu 1999., u htorih povedzene že u Transkarpatskej oblasci Ukrajini žije najvekša časc Rusinoh, alje žiju nje pripoznati jak nacionalnosc, nje maju prava htori pripadaju nacionalnim menšinom. Zoz kongresu poručene Ukrajini že muši pripoznac svojih Rusinoh i dac im prava jaki im pripadaju ked naspravdi sce vojsc do Evropskih strukturoh, bo ljem na tot sposob potverdzi svojo opredzeljenje na demokratski rozvoj i etničnu toleranciju. Od Ukrajini hljedane vipoljnjovac podpolno i naspravdi obovjazki zoz medzinarodnih konvencijoh o ljudskih i menšinskih pravoh i šljebodoh htori potpisala, itd. Navedzeni vijavi vecej učašnjikoh, ta i slova pana Vasilja Turoka spram htorih očekuje že robota toho kongresu prinješe kraj na cernjovitej drahi htora Rusinoh u Ukrajini vodzi pripoznanju, itd. -pod pejc: www.legacyrus.com Tam dva informaciji anglijskoho BBC napisani z povolanjom na Češke agenstvo ČTK o VI Švetovim Kongresu Rusinoh, otrimanim u Pragu oktobra 2001.. Najvažnjejše na tej shadzki, bulo i na tot zavod hljedanje od Ukrajini pripoznac Rusinom nacionalni identitet i omožljivic im prava htori po Evropskih standardoh pripadaju nacionalnim menšinom. -pod šejsc: www.legacyrus.com/NarodnyNovinskiEditorial.htm (ljebo www.narodny-novinki.vadium.sk ) Tam prečitaju co pisali prjašovski »Narodni Novinki«, čislo 13-14., 20. marca 2000. roku z nahodi »atakovanja« na Lemkoh i Rusnacoh i tverdzenja že voni – njič inše ljem Ukrajinci a ih jazik dijalekt ukrajinskoho. »Nje postoji daco take jak Rusin-Ukrajinjec, ta anji take jak Rusin/Ukrajinjec, postoja Rusini jak Rusini i Ukrajinci jak Ukrajinci...I amerikanska CIA pripoznava Rusinoh jak okremni narod od Ukrajincoh«. Pod sedem: http://www.tccweb.org/rusynback.htm Tam najdu informaciju Radija Šljebodna Evropa (»Radio Free Europe/Radio Liberty) od 11. januara 2000., spram htorej u Transkarpatskej Ukrajini žije kolo 600.000 Rusinoh , a išče vše su nje pripoznati. O Rusinoh jak takih tam še nje bešeduje, rusinski problem še skriva, a co še dlužej zoz pripoznanjom odaljuje, problem vše vekši, bo to nješka u švece tak zoz menšinami jak i zoz šickim - co baržej priciskaš, vono vše baržej skaka. Hto nje pripoznal na čas svojo menšini milom, pripoznal ih silom, hto im nje dal kulturnu avtonomiju, mušel im dac politično-teritorijalnu avtonomiju, hto im nje dal politično-teritorijalnu avtonomiju, hodno mu še slučic že im budze mušic dac njezavisnosc! Hto nje veri do tej pouki, naj opatri tu kolo sebe, na šicki štiri boki. Spomina še i naša časc u Vojvodini jak priklad že še etnične i jazične našljidstvo može očuvac – u uslovijoh jaki mi mali tu. Jest na Internetu i druhi sajti u htorih še spominaju problemi naših hoč jak še volali širom šveta. Tak na priklad na sajtu OUN, UNESCO, Helsinškoho i druhih odboroh i organizacijoh za ohranu menšinskih i človekovih pravoh i šljebodoh, mož najsc i tverdzenje že jazik Zakarpatskih Rusinoh na teritoriji Ukrajini klasifikovani jak jazik htori ščezuje. Ked človek toto prečita, nje treba mu odvit na pitanje pre jaki pričini »umera« jazik jednej etničnej zajednici htora 1991. mala kolo 750.000 pripadnjikoh. Nje treba buc barz učeni ta rozumic že co to znači ked »umera« jazik jednoho narodu. Co povesc na toto ked še zna že mi tu u Juhoslaviji očuvali i rozvili svoj jazik do toho že stanul rovnopravno z jazikami veljkih slavjanskih narodoh, a njigda nas nje bulo vecej jak 20.000!? Najdze, hto zosce najsc na Internetu i tekst dokumenta »Plan miroh za rozrišovanje ukrajinsko-rusinskoho problemu« Deržavnej radi Ukrajini od oktobra 1996., za htori htoška dzeška hvarel že to falsifikat spraveni napakoscic Ukrajini, co nje treba viključic, teljo falsifikatoh i sprevodzkoh u švece, ta i tota že Rusnaci – Ukrajinci, že jedna vecej calkom možljiva. Alje i ked bi to bulo tak, vec to barz dobri falsifikat – šicko toto co u tim falsifikatu napisane, hosci zoz Ukrajini i našo »proukrajinski moci« nam tu pripovedali za ostatnji dzešec roki. Treba še ljem spomnuc co nam pan Aleksandr Moroz tu pripovedal ked bul jak hosc na Miloševičovim SPS kongresu, a bulo i druhih predstaviteljoh deržavi, politiki, nauki i kulturi htori pripovedali iste toto i šicko zapisane u biltenoh i novinoh, na radiju i na televiziji. Hto zosce doznac vecej, naj pohljeda sajt www.tccweb.org.rusynback.htm, zoz htoroho hodzen prejsc na www.carpatho-rusyn.org/history.htm i vecej druhih, a tam – veljo toho co treba znac skorej jak še počnje vadzic zoz faktami htori u tim pisme navedzeni. Vam, Pan Redaktor i šickim u »Ruskim Slove« vinčujem novi 2002. rok i žadam dobre zdrave i uspišnu robotu na hasen Rusnacoh, Mihal Hornjak Beograd, 10. januar 2002 |
|
Miron @iro{ ОБРАЗОВАНЄ И ВИXОВАНЄ ПРИПАДНЇКОX НАЦИОНАЛНИX МЕНШИНОX У ДИЯСПОРИ, НА ПРИКЛАДУ РУСИНОX И УКРАЇНЦОX У СР ЮГОСЛАВИЇ И Р ГОРВАТСКЕЙ – О б щ е р о з п а т р а н є – Наука пояшнєла и обгрунтовала поняце народ, нация, народносц, национална меншина, етнїчна ґрупа. Политика, лєбо владаюцe державне ушоренє зоз свойого боку у рамикоx держави утвердзелo припадаюци права. Насампредз то реґуловане у Уставe держави, а розробене у законскиx предписаньоx. На тот способ зна ше яки политични и други права ма одвитуюца катеґория, односно державотворни народ, а яки припаднїки другиx народоx котри жию у иснуюцей держави. Нас з тей нагоди интересую права лєм з обласци образованя и воспитаня, конкретно як можлїве и кельо єст законски можлївосци и политичней шлєбоди же би ше у рамикоx иснуюцей держави народносци образовали и воспитали и у дуxу свойого припадаюцого народу лєбо нациї. Конкретно, Мадяр у мадярским, Словак у словацким, Румун у румунским, Українєц у українским, Руснак у руским, Ром у ромским… Ище конкретнєйше, як можлїве ублажиц процес асимилациї у дияспори при припаднїкоx националниx меншиноx у конкретниx державоx. У нашим случаю, з якима средствами и на яки способ можлїве спомалшиц прелїванє припаднїкоx народносцоx (националниx меншиноx, етнїчниx заєднїцоx) до державотворного народа. Рушиме од поняца нациї и єй xарактеристикоx, єй розчленьованя и спатраня цо у дотичней держави националней меншини виостава, же би ше формовала и як свидоми припаднїк народа (держави) у котрей жиє и припаднїк народу ґу котрому ше причишлює. |
|
М. Жирош:
ИНИЦИЯТИВИ, ШКОЛА И ОБРАЗОВАНЄ РУСНАЦОX У НОВИМ САДЗЕ(Кратки прегляд 1829, 1861, 1919, 1951,1960, 1972.)
Почитовани Панї и Панове! Почитовани нащивителє!
Зишли зме ше нєшка, на тим значним месце з котрого, дзекуюци населєним Руснацом до Нового Саду, розбовчала ше искра просвити и уж вецей як седемнац децениї гори пламень жажди за знаньом, образованьом, културу. Обок при своєй Церкви, котра Руснацоx у новим поднебю дуxовно обєдиньовала, купени найблїзши будинок за свою руску школу. Пожовкнути папери шведоча же то було 1829. року. Купели новосадски Руснаци стари будинок, з надїю, же им город Нови Сад направи нову школу. Од того часу прешло вецей як 170 роки. Чи школа такой и почала з роботу и xто бул перши учитель, о тим нєт зачувани пожовкнути папери. Прето, историчаре нє категотични. Єдни нє знаю чи школа почала з роботу, а други тримаю же нє, бо нє пренашли о тим документ. Ми то знаме. Знаме и то же одкеди Руснак пребува у Южней Угорскей, школа вєдно з Церкву, за зньго була святиня. Попри збудованей Церкви, вшадзи дзе ше населєл, такой сновал и школу. Учитель бул найписменши медзи нїма. Дзеци нє шмели остац цемни, попри своїx родичоx. Так було у Керестуре. Так було у Коцуре, у Шиду, Петровцоx, Миклошевцоx, по салашоx у керестурским xотаре, у Дальским риту… Вшадзи сами людзе з народним учительом почали зоз школу, зоз науку, зоз просвиту. Чом би нє було так и у Н. Саду. Ша даскельо роки пред тим як купени будинок за школу, грекокатолїцка пароxия мала плаценого пароxа, з часу на час капелана, дзияка, та и дзвонара… Чи и дакого з нїx нє була обовязка научиц дзеци основней писменосци, научиц иx читац, писац, шпивац, раxовац… Вериме, же так булу и у Новим Садзе… |
РУСИНИ, МИҐРАЦИЇ, АСИМИЛАЦИЯ, ПРЕЗВИСКА, БЕШЕДА…(Розгварка зоз Мироном Жирошом новинаром и публицистом) Гоч Мирон Жирош по фаxу нє историчар, векшину свойого живота пошвецел преучованю нашей историї. Верим же го векшина доживює яґод єдного з нашиx найкомпетентнєйшиx людзоx по питаню историї од XVIII стороча по нєшка. Капиталне дїло му почало виxодзиц 1997. Року под назву “Бачванско-сримски Руснаци дома и у швеце 1945–1991“. У нїм ше вон указал як компетентни науковец, демоґраф, алє и публициста и драгописатель. Виxасновали зме нагоду пребуваня тиx дньоx пана Жироша у Миклошевцоx, же бизме побешедовали зоз нїм о потерашнєй роботи, алє и о планоx и жаданьоx у будучносци.( Розгварка обявена у НОВЕЛ ДУМКИ числу 109, 3/99 у 1999. року)
НАРОД ЯК ВОДА У РИКИ, ЦО НАСТАЛА З РИЖНИX ПОТОЧКОX И ПОТОКОX,РИЧКОX И РИКОX– Гоч сце робели як новинар на радию, векшу часц живота пошвецели сце преучованю нашей историї,. З векшей часци предмет Вашого интересованя бул бул час нашого пресельованя до Бачкей. Зоз текстами сце ше зявйовали по шицких наших часописох, участвовали на наукових конференцийох, на радию, на телевизиї. Яки бул початок того? Прецо Вас праве тота часц нашей историї заинтересовала? З чого сце рушели? – До дружтвенокултурного живота Руснацох я ше уключел 1953. року. По законченю учительскей школи почал сом робиц як учитель у Дюрдьове. Робота у школи була зкапчана и зоз роботу у КПД „Тарас Шевченко”. Бул то час нашого руского културного и националного росту, и нєодлуга, його застановйованя. И, источашнє, и перших наших руских ламаньох и опредзельованьох „хто зме и цо зме”. Я бул шведок тих зявеньох. Намагал сом ше дознац историйну правду. Фаховей арґументациї було мало. Видзел сом же тота обласц интересує людзох, сцу ю знац и дознац. То час кед ше водзела полемика чи зме Словаци чи Руснаци (Русини, Українци). Нажаль, як и вше, до того питаня ше умишала и политика и интерес держави. И нормалне, победзели тоти ґу котрим приставала дньова державна политика. „Духи” були змирени, алє нєодлуга ше и держава „освидомела” и кед спознала же себе сами режеме конар на котрим ше гойсаме – запилєла го и вона зоз свою „материялну потримовку” и зменшали ше дотациї шицким нашим институцийом, та ше гашели и активносци... |
Teksti 2,3 i 4 poslal pan Miron @iro{